Manžel ju podporoval, pretože obaja boli za prirodzený pôrod bez obmedzovania, príkazov a neosobného prostredia. Veľa čítali, vzdelávali sa a bábätko rástlo a podľa všetkých kontrol bolo v poriadku. Na poslednom ultrazvuku lekár skonštatoval, že placenta dozrieva, a teda dieťa sa môže narodiť kedykoľvek.
V piatok ráno sa dostavili prvé bolesti. Kamila bola pripravená, všetko bolo na svojom mieste. Jej vtedajšia dula povedala, že toto je len začiatok, že má byť pokojná. Tak bola, kým sa bolesti nezačali stupňovať.
„V prvom momente to bol šok z bolestí. Nečakala som to, aj keď ma viackrát upozorňovali, že ma môžu bolesti prekvapiť a že nech stále čakám, že to bude horšie.“
Po niekoľkých hodinách kontrakcií, ktoré oddeľovalo len krátkych 5 až 10 minút, dula navrhla odchod do nemocnice. Kamila ale trvala na tom, že to vydrží ešte chvíľu a až to bude neznesiteľné, sama sadne do auta.
„Bolo to, ako keby som nikdy nemala prestať rodiť. Mala som strašný pocit zlyhania, že ak to teraz vzdám, tak všetko to, čo som podstúpila, bude zbytočné.“
Prešlo ďalších pár hodín a manžel to nevydržal a zavolal sanitku. Po príchode do nemocnice lekár skonštatoval, že bábätko je v ohrození a nasledovala sekcia.
„Ak by som bola vtedy vedela, čo sa stane, asi by som išla už skôr, no určite nie hneď na začiatku. V nemocnici som sa cítila veľmi zle.“
Doma sa Kamila aj s dcérou vrátili rýchlo do nového normálu. Dievčatko bolo zdravé, so všetkými prstami na nohách aj rukách, a celé po mame.
Postoj zdravotných sestier a pôrodných asistentiek je v prípade domáceho pôrodu resp. pôrodu v domácom prostredí jednoznačný. Pôrodná asistentka Marika:
„Samozrejme, nikto nechce ísť do nemocnice. Je to neznáme prostredie, ktoré psychike neprospieva, ale riskovať problémy sa neoplatí. Za seba môžem povedať, že robíme maximum, čo sa dá. Stále sa snažíme vyhovieť, či je to cvičenie, joga alebo relaxácia na lopte.“
Aj keď tzv. domáce pôrody nie sú zakázané zákonom, bez prítomnosti skutočne skúseného pôrodníka alebo duly nie sú v žiadnom prípade odporúčané.
O živote matky a dieťaťa občas rozhodujú sekundy. Doma je síce príjemne, pohodovo, väčší relax a naše prababky rodili doma úplne bežne, no do úvahy treba zobrať aj detskú mortalitu v tom čase. Nemalú úlohu zohráva aj vek rodičiek, ktorý sa neustále zvyšuje.
Bez diskriminácie treba povedať, že aj toto je časť rizika, ktoré je zbytočné podstupovať.
